História

     Prvým lekárom v Sobranciach, v tejto vyslovene poľnohospodárskej a lesnej oblasti, bol MUDr. Ľudovít Russay, ktorý za prvej svetovej vojny v roku 1915 zomrel, a tak Sobrance ostali bez lekára. Až v roku 1919 prišiel do Sobraniec jeho syn MUDr. Gabriel Russay, vtedy asistent anatomického ústavu Lekárskej fakulty v Budapešti, čo sa v nemalej miere stalo aj zásluhou grófky Wenderbildovej, ktorá žila vo svojom kaštieli v Remetských Hámroch a k očakávanému pôrodu potrebovala lekára. Tak sa stal MUDr. Gabriel Russay praktickým lekárom v Sobranciach po svojom otcovi, jediným lekárom medzi Michalovcami a Užhorodom. Vykonával činnosť praktického lekára, lekára nemocenského poistenia i kúpeľného lekára v Sobraneckých Kúpeľoch. V roku 1921 prišiel MUDr. Alexander Fekete a založil si ordináciu praktického lekára. Neskôr v roku 1923 MUDr. Bernard Herškovič otvoril zuboliečiteľskú ambulanciu. Teda za kapitalistickej republiky na tomto území boli len traja lekári, poskytujúci služby ambulantne, a to súkromne. Vážnejšie stavy vyžadujúce nemocničnú liečbu boli liečené v užhorodskej nemocnici, menej v Michalovciach. Treba zdôrazniť, že liečba a najmä liečba v nemocnici závisela v prevažnej miere od finančných možností chorého.
   Uvedený stav trval i v rokoch 1939-1944, keď oblasť Sobraniec východne od cesty Remetské Hámre-Úbrež-Gajdoš pripadla horthyovskému Maďarsku. MUDr. Gabriel Russay sa stal župným lekárom v Užhorode. MUDr. Alexander Fekete okresným lekárom a taktiež tu pôsobil ešte jeden lekár-kožiar z Maďarska. MUDr. Bernard Herškovič, ako rasovo prenasledovaný bol odvlečený do koncentračného tábora.
    Po druhej svetovej vojne – zdravotnícka služba v Sobranciach a okolí bola poskytovaná praktickými lekármi MUDr. Gabrielom Russayom, MUDr. Bernardom Herškovičom (po návrate z koncentračného tábora) a MUDr. Alexandrom Feketem. Neskôr prišiel do mestečka MUDr. Eugen Kubala ako ďalší praktický lekár, ktorý sa stal aj prvým riaditeľom OÚNZ Sobrance po zjednotení zdravotníctva. V tom čase dopravná služba zdravotníctva nebola. Bolo tu iba jedno sanitné nákladné auto, ktoré vlastnil Červený kríž.
    V roku 1948 bola vystavaná budova terajšej nemocnice ako „Ľudový dom zdravia“. Poskytovali sa v ňom všetky zdravotnícke služby, ktoré zabezpečovali traja obvodní lekári, zuboliečiteľ dentista, laboratórium, rontgen a pod.
    Neskôr po adaptácii budovy sa v júni 1954 otvorilo gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, v jeseni toho istého roku i detské oddelenie. Na prízemí boli ambulancie obvodných lekárov, detská ambulancia, zubné, rontgen, laboratórium a administratíva. V tomto období bol riaditeľom MUDr. Andrej Kubala.
    Začiatkom roku 1954 boli traja obvodní lekári, detský lekár MUDr. Synáček, zubný lekár MUDr. Dlauhý a riaditeľ OÚNZ MUDr. Kubala, ktorý zo začiatku vykonával aj funkciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Spolu tu bolo osem lekárov, k uvedeným nastúpili ďalší dvaja. Pribudli štyri sanitky. OÚNZ Sobrance mal vtedy 129 zamestnancov, včítane OHS-u, ktorý pozostával z okresného hygienika (zároveň obvodný lekár) a Michala Harakaľa s prideleným motocyklom. Vtedy sa ešte robili protimalarické postreky.
    Územné obvody sa obsadzovali v rokoch 1957-1959 v akcii „Pomoc východnému Slovensku“. Tak bol obsadený obvod Jenkovce (teraz Krčava), Veľké Revištia, Úbrež, Podhoroď (predtým Choňkovce). V týchto rokoch začala svoju činnosť aj protituberkulózna poradňa – skutočne ako poradňa, pretože pacienti boli liečení a kontrolovaní v Humennom. Už v roku 1957 po odchode MUDr. Andreja Kubala, stal sa riaditeľom MUDr. Botto.
    Územná reorganizácia v roku 1960 znamenala zánik okresu, a tým sa OÚNZ Sobrance stal súčasťou OÚNZ Michalovce ako nemocnica s poliklinikou, zálohovaná jednotka OÚNZ Michalovce. Z budovy ONV po adaptácii sa stala v roku 1962 poliklinika s 3 obvodmi, detskou ambulanciou, zubným oddelením s laboratóriom, štítkovačom a laboratóriom. Po ďalšej adaptácii budovy nemocnice bolo otvorené vo februári 1963 interné oddelenie s 30 posteľami. Postupne sa otvárali ďalšie odborné ambulancie: chirurgická, neurologická, ORL, očná, nakoniec aj urologická a ortopedická.
    V roku 1976 pracovala nemocnica s 3 lôžkovými oddeleniami a 95 posteľami, o zdravie ľudí sa starali 33 lekári, 235 ďalších pracovníkov, ktorým v ich práci slúžili laboratória, rontgenové prístroje a 16 sanitiek.
    V čase od 24.7.1996 – 31.7.1998 bol zriaďovateľom NsP Sobrance Krajský úrad Košice. V tom čase bola NsP Sobrance napojená finančnými vzťahmi na KÚ Košice. Novelizáciou par. 24 zákona č. 241/98 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č.241/98 Z.z. prešla zriaďovateľská funkcia Krajského úradu v Košiciach opäť na Ministerstvo zdravotníctva SR od 1.8.1998.
    Ministerstvo zdravotníctva SR svojim rozhodnutím zriadilo s účinnosťou od 1.10.1996 Odborný rehabilitačný liečebný ústav (ORLÚ) Sobrance na poskytovanie ambulantnej a ústavnej starostlivosti pacientom s poruchami pohybového a neuromuskulárneho systému v oblasti prevencie, diagnostiky a špeciálnej rehabilitácie. ORLÚ Sobrance zahájil svoju činnosť 1.4.1997.
       Mesto Sobrance prevzalo zriaďovateľskú funkciu nad Regionálnou nemocnicou s poliklinikou od 1.7.2003, kedy Mestské zastupiteľstvo v Sobranciach uznesením prevzalo Regionálnu nemocnicu ako príspevkovú organizáciu mesta.
    Po realizácii transformačných krokov RNsP Sobrance prevádzkuje od 1.2.2005 25 lôžok akútnych interného charakteru a 50 lôžok doliečovacích po AMCP, ktoré neskôr nadobudlo štatút oddelenia dlhodobo chorých pre vaskulárne ochorenia nervového systému tzv. VONS.
    Predmetom činnosti RNsP , bolo poskytovanie ambulantnej a ústavnej liečebno-preventívnej starostlivosti. Štatutárnym orgánom RNsP Sobrance bol riaditeľ, ktorý bol oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach.
    RNsP Sobrance hospodárila s majetkom, ktorý bol delimitovaný z bývalého OÚNZ Michalovce osobitnou zmluvou podľa delimitačného protokolu č. 4063/1991 zo dňa 28.11.1991.

 

Comments are closed.